Pred časom sa odohrala bizarná epizódka s ne-návštevou Kyjeva slovenským premiérom Ficom, ktorí prerástla až do trestného oznámenia na Šimečku seniora.
Ficov strach ísť do Kyjeva nevyplýval zo strachu pred fyzickým poškodením jeho tela zablúdenou ruskou raketou. Fico sám tento naratív prihral médiám, ktoré sa toho nemotorne chytili. Následne sa Fico mohol pred fanúšikmi pohodlne obhájiť, pretože aj oni tušia, že šanca západných politických predstaviteľov prísť k úhone bola štatisticky vyčerpaná nedávnym výbuchom kúsok od gréckeho premiéra.
Ficova neochota vyvierala z úplne iného zdroja. Z hrôzy pred konfrontáciou s osobnosťami, ako je Zelenský a Kuleba na ich vlastnej pôde. Fico dobre vie, že ukrajinskí lídri sú dnes ukutí vo vyhni dvoch rokov brutálnej vojny a stovkami stretnutí so svetovou elitou. Karpatskí autokrati na takýchto stretnutiach vždy vyzerajú ako dogajdaní sedliaci, nie ako mačovia. Stačí si spomenúť na v kúte sediaceho pomačkaného Orbána na nedávnej Mileiho inaugurácii. A oni to vedia.
Fico si preto musí dávať veľký pozor, v akých podmienkach sa stretne s ľuďmi, ako je Zelenský. Lebo vtedy aj slabšie voličské kusy inštinktívne vycítia, kto je kapitola v encyklopédii a koho história rýchlo odveje do zabudnutia. Strata imidžu alfa samca je najistejšia cesta ku pádu takýchto politikov.
